Imatrikulačný ples medikov 2012

     Aj keď sa síce oficiálna plesová sezóna skončila, dalo by sa povedať, že ju každoročne odštartujú tisíce študentov na svojich fakultných či univerzitných imatrikulačných plesoch. Možno sa na oko zdá, že plesy konajúce sa v nóbl podnikoch sú na oveľa vyššej úrovni ako tie naše, študentské, ale, povedzme si to na rovinu, nie sú! Na Ples v opere sa každý rok chystá naša prvotriedna „smotánka“ tvorená hviezdami hereckého, hudobného a aj politického neba, lístky stoja desaťnásobok minimálnej mzdy a sú rozpredané v priebehu niekoľkých dní, dámska časť prestížnej spoločnosti zháňa šaty čo najkrajšie, najatraktívnejšie, najoriginálnejšie (čiže len na jednu príležitosť, lebo po druhý krát by to už bolo faux paus), okrem kaderníkov a kozmetičiek sa dámy striedajú aj v tom, ktorá držala lepšiu diétu či detoxikačný program, začína sa úderom na veľký gong, viedenským valčíkom, moderátorom je vždy tá pomaly najmenej známa zahraničná celebrita a potom sa už len pije, je, tancuje a celé to okomentuje Erika Judýniová – lebo tá tam bola tiež! No a teraz to porovnajme s našim tohtoročným plesom. Lístky stáli toľko, za koľko by sa dalo jesť na Medickej dva týždne, ale každý správny medik túžiaci po prestíži tieto peniaze obetuje – aspoň schudne a bude vyzerať perfiš, skoro ako naše celebrity. Roky skúsenosti s AIS-om nás naučili, že keď sa na skúšku prihlasuje od 18.00, tak sa treba prihlásiť už 17.50 a čakať pripravení na zelenej šípke. A teda keď sa povedalo, že lístky sa začnú kupovať od 15.00, všetci boli pripravení pred spolkom už o pol tretej. Správne! Výsledkom tejto akcie, ktorú by ani ticketportal nezorganizoval bolo to, že v priebehu dvoch hodín nebol na jednom ani druhom spolku už ani jeden lístok. Nadišiel deň D a naša prestížna medická spoločnosť sa začala schádzať v Spoločenskom pavilóne. Náš príchod nenatáčala žiadna televízia, ale mal v sebe určitú dávku elegancie – prísť taxíkom či pozháňať si odvoz je také tradičné, ale prísť na ples električkou č. 6 či 9, to je také medické! My sme síce róby nezháňali u Mikloška či Kimličku, ale z nám viac dostupných butikov či www.pozicaj-saty-za-pekny-usmev.sk – fakt dobrý výber. V každom prípade sa aj dievčatá svojim vzhľadom predbiehali v obsadzovaní prvých priečok krásy (zabudli sme spustiť hlasovanie na internete). Každý sa snažil byť tip-top, pretože pocit zmeny bieleho zdravotníckeho oblečenia za róby či obleky je oslobodzujúci, rovnako ako možnosť si učesať niečo iné ako cop, dať si okolo krku nejaký šperk miesto fonendoskopu, dať si výraznejší make – up miesto ochrannej masky či obuť si lodičky miesto lekárskych sandálov. Až sme sa navzájom nespoznávali, toľko elegancie a šarmu naraz ... Celá ceremónia sa začala okolo ôsmej večer nie úderom na gong, ale údermi basketbalovej lopty o podlahu jedného nemenovaného basketbalistu (bál sa o prílišný záujem fanúšičok, tak neuviedol svoje meno), pre účely tohto článku, Pišta. Je jasné, že ho to baví, lebo s loptou krútil asi 10 minút, okolo hlavy, ruky, trupu, jednej aj druhej nohy, no šikovný je. Vystriedala ho kočka brušná tanečnica, pre nás Šeherezáda, ktorá zase krútila bruchom do všetkých strán, len sa na tom veľkom parkete sama stratila, jej kamošky asi boli choré. Aby sme sa zapálili pre celú plesovú atmosféru, podporili nás dve kamošky, Danka a Janka, ktorú sa venujú fire show evidentne dosť dlho, lebo sme nikoho na popáleninové neodniesli. Pýši sa Ples v opere našimi skvelými moderátormi, ktorých honorár vzrastá s počtom trápnych vtipov? Naši moderátori trápni neboli, len boli zle ozvučení a snáď ich každý pozná z kauzy „zachráňme našu školu“, Matúš Maruniak a Zuzka Viščorová. Dostali túto významnú úlohu aj preto, že sa im ju podarilo zachrániť, no konkurz na výber moderátorov bol dosť napätý. Okrem nich sa na pódiu o reč prihlásil aj Tamás Ötvos, predseda SMMK a MUDr. Jozef Gonsorčík. Ak hovorím, boli zle ozvučení, čiže len oni vedia, čo nám povedali, ale určite išlo o milé slová na úvod, akože „príjemnú zábavu a nepite veľa, lebo vám bude zle“ a pod. Po tomto úvode neprišiel na rad žiaden valčík, ale my a poriadne sme rozprúdili zábavu. Medzitým sa jedlo a aj pilo (nevedieme asketický štýl života) a aby sme nezabudli, mali sme tam aj prvákov a tých bolo nutné prijať do študentského stavu. Prisahať na lebku, prijať imatrikulačné meno a byť pokrstený krvou. To prvé ešte ako tak, ale po pravde, nechcela by som sa volať fissura ani, ejaculatio praecox či cirrhosis hepatis (po plese možno aj hej). A čo sa tej krvi týka, išlo o voľajakú červenú gebuzinu slizkého charakteru. Mňam! Po oficialitách sa zábava rozvírila na plné grády, kravaty okolo hlavy a vyzuté topánky sa registrujú až po polnoci. Ešte sme čakali svojich 5 minút slávy, kedy si pôjdeme po cenu z tomboly. Niektorí čakali márne, niektorí to otočili aj trikrát. Každý bol zvedavý, kto vyhrá to Volvo na víkend... Zvedaví ostaneme naveky vekov, lebo výherca sa odmietol prihlásiť a povedať, kde išiel na výlet. No nič, opäť si niečo vymyslíme... Bol to Janči a išiel do Holandska na jointa, len kým tam došiel, tak to musel otočiť, lebo v pondelok vstával na internu. Nevadí Janči, nabudúce to vyjde, všetci ti ešte raz srdečne blahoželáme! Po živej kapele nastúpil na pódium ešte viac živý DJ a decentná zábava sa zmenila na riadnu diskotéku. Bavili sme sa až do ranných hodín a to, že alkoholu bolo vypitého dosť svedčí obraz niektorých z nás: hlava dole, ruka hore, košeľa vonku ... Nuž, aj takto vyzeral tohtoročný ples. Len Judýniová sa nemohla zúčastniť...