Jedna z najočakávanejších udalostí roka v meste na vode, čas, kedy sa na 117 ostrovoch zvyšuje počet obyvateľov z 270 000 aj na milión prevažne jednodňových turistov prichádzajúcich za osvedčenou zábavou a originálnou karnevalovou atmosférou trvajúcou od rána do rána. Počas návštevy mesta v tomto čase sa netreba strachovať o to, že by ste sa cez uzučké uličky stratili, prípadne zablúdili, všade vás sprevádza masa ďalších návštevníkov, ktorých hustota sa zvyšuje na najvýznamnejších miestach. Jedným z dvoch najdôležitejších a po celom meste značeným je námestie sv. Marka, ktorému dominuje 99m vysoká campanilla (zvonica) s úžasným výhľadom na hustú spleť červených striech tvoriacich ohraničenie kanálov a nemenej dôležitá Basilika sv. Marka či Dóžací palác. Kroky každého návštevníka však smerujú ku kanálom, a to hlavne Canalu Grande, cez ktorý prechádza množstvo mostov a mostíkov, no najznámejším sa stal Rialto a Most nárekov. Karnevalová nálada vás sprevádza na každom kroku vašej prehliadky mesta, nakoľko každý tretí obchod je plný masiek a suvenírov, každý druhý je nejaká reštaurácia, kaviareň či snack bar a ten každý prvý je buď vchodom do domu či nejaký luxusný butik. Obchodníci a čašníci sú veľmi milí, láskaví a ochotní urobiť čokoľvek, len aby ste nechali čo najväčšie sprepitné, na tom si fakt potrpia, inak vás budú z podniku doslova vyháňať a nadávať. Temperament je typickou vlastnosťou všetkých talianov a stačí veľmi málo na to, aby ste ich nahnevali. Napr., ak si chcete dať len kávu, nájdite si kaviareň. U nich to nefunguje ako u nás a keď to urobíte, stanete sa nepriateľom numero uno. Začnú trieskať príborom, poháre by najradšej rozbili a nahodia pohľad vyžadujúci zbrohný pas. V tom pochopíte, že okrem kávy si dáte teda aj tiramisu, no a už keď tak sedíte, dáte si aj limoncello, citrónový likér. Ich tlak krvi postupne klesá, ale aby vám to definitívne zrátali, zabezpečia to, aby tlak stúpol vám: na účtenke čítate číslo 50eur a to sme túto objednávku urobili pre štyroch ľudí! Podotýkam, že ceny boli v porovnaní s jedálnym lístkom dvojnásobné. No, vlastná skúsenosť hovorí: neurazte talianov, oni vám to zrátajú. Masky stretávate celý deň hoci aj pri pohári vína a ak máte možnosť sledovať, ako má žena v šatách s polomerom metra problém vsunúť sa medzi miniatúrny stolík a stoličku, je to fakt jedinečné. Skutočná prehliadka sa však koná až po zotmení na Námestí sv. Marka, kde sa okrem registrovaných masiek domácich prezentujú aj turisti, ktorí si masku zaobstarali zavčasu alebo aj v ten deň. Pre domácich je však typická pompéznosť v podobe masky dóžat, kurtizán, kráľov či kráľovien, pričom tieto kostýmy sa v rodine dedia, no okrem nich bolo možné stretnúť aj Maria a Luigiho zo známej počítačovej hry, morskú pannu, Včielku Máju a jej družinu... Typickou maskou je kostým pozostávajúci z čierneho plášťa, bielej parochne a bielej masky s dlhým nosom. Málokto vie, že je to vlastne pôvodný „pracovný“ odev lekára v období moru, kedy práve dlhý nos s textilnou výplňou v nose slúžil ako filter vdychujúceho vzduchu – ochrana pred nakazením. Dosť originálne, však? Zábava pretrváva celú noc a aj keď nedosahuje rozmery karnevalu v Riu, nie je ani návšteva tohto benátskeho na zahodenie. Vrelo odporúčam návštevu na budúci rok!
Máte nejaký zaujímavý zážitok zo svojho prežitého karnevalu? Alebo trpkú spomienku na to, že ste nemohli ísť na karneval vo svojej vytúženej maske a rodičia vám zaobstarali inú, oveľa horšiu? Prípadne ste boli taká istá princezná, ako spolužiačka? Napíšte svoj príbeh čo najvtipnejšie, posielajte ho na casopis.admanusmedici@gmail.com a najlepší z vás vyhrá ....